0. ROČNÍK ZVOLENSKEJ GRGALICE VO VEĽKOM ŠTÝLE
Niekto našiel odvahu a chuť naháňať sa po lesoch okolo Pustého hradu, niekto možno prijal výzvu Zvolenčanov naháňať mýtickú postavu Grgalica. Nikto však určite neoľutoval. Skvelá organizácia, počasie na objednávku – behať v októbri po lesoch v kraťasoch a v tričkách. Pekný záver bežeckej sezóny. Pardón, ešte sa uvidíme na Kováčovskej desiatke o dva týžne 😊. V ponuke pretekov boli dva okruhy:
- Malá Grgalica 11 km (prevýšenie 470m)
- Veľká Grgalica 24 km (prevýšenie 760m)
Na začiatku…
Hromadný štart o 10.00 pri Zimnom štadióne vo Zvolene bol v rozplývajúcej sa hmle. Kto odolal dlhým rukávom urobil dobre. Hneď od začiatku nás čakali 2 km zahrievacieho stúpania na križovatku k drevenému medveďovi. Ale to sme ešte stále nemali vyhraté. Po krátkom zbehu k Dolnému hradu pokračovala prvá lahôdka – výstup na Horný hrad s nádhernými výhľadmi na okolie, ja som však už upierala zrak na vedľajší „kopček“ Veľké vráta – kam smerovali bežci na trase Veľká Grgalica. Potom nasledoval prudký zbeh opäť k drevenému medveďovi a šup výživne na Veľký vrch. Našťastie len okolo 300m stúpania. (kto bežal Beh Continental na Pustý hrad, poznal tento úsek, ale z opačného smeru).😉
Z Veľkého vrchu do Sedla Veľké vráta…
Ďalší úsek patril jedným z najkrajších na Malej Grgalici – zbeh a rovinky v lese až po 6. km na také rúbanisko s občerstvovačkou. Tu sa naše cesty rozchádzali. Vpravo po ceste pokračovali bežci z Malej Grgalice a nás „behom nenásytných“ poslali rovno po zelenej značke nádherným lesom smerom do Sedla Veľké vráta (8. km). Aj keď som niektoré úseky bežala úplne sama, žiadny strach v lese nebolo cítiť, skôr jesennú eufóriu, slnkom zaliaty les, šuchot lístia, neskutočne krásne výhľady. Trať bola dôkladne označená a na dôležitých križovatkách nás povzbudzovali skvelí usporiadatelia z Runningteamu Zvolen (škoda, že si to neužili s nami).
Zo Sedla Veľké vráta cez Ostrú Lúku späť na Veľké vráta
Zo Sedla Veľké vráta nás čakal zbeh a rovinky až na Ostrú Lúku (12. km). Posledné 2 km sme už nebežali lesom, ale po poľnej ceste s opierajúcim sa októbrovým slniečkom nad hlavami. Aký je to rozdiel bežať tento úsek v lete a na jeseň ! Pred cintorínom na Ostrej Lúke nás čakala šarmantná Halinka s občerstvením na švédskych stoloch – priam hukulské hody. Odtiaľ za cintorínom sme sa napojili na Barborskú cestu, tu som už v diaľke pred sebou videla pár mladíkov. Ostávalo zbehnúť asi 1 km pred výstupom na Veľké vráta (vyše 2 km). Na niektorých úsekoch, sme my, amatéri, volili chôdzu. Ušetrili sme sily na neskôr. Po prvom dosiahnutom vrchole na Barborskej ceste nás odklonila Divá Mačka s partiou Runningteam vpravo na užšiu lesnú cestu a nám ostávalo len stúpať a stúpať…
Z Veľkých vrát po Hrabiny…
Keď však veľa stúpaš, čaká ťa zaslúžený zbeh. Zo začiatku mäkký povrch pokrytý lístím bol blahodarný pre naše kĺby.
V Sedle Veľké vráta nás vítala opäť usmiata postavička Mirka I., ktorý nás stíhal povzbudiť, odfotiť a ešte aj poslať správnym smerom. Mne nalial dosť síl, mladíkov pred sebou som dokázala na zbehu predbehnúť. Pre mňa ako vždy cenné skalpy. Potom už len minúť ušetrené sily na rovinke a klesaní cca 3 km rovinky cez Chatu Hrabiny popri rybníku. Tu sme mali možnosť posledného občerstvenia v podobe vody. A zároveň sme sa ocitli už na spoločnej trase s Malou Grgalicou.
Z Hrabín k drevenému medveďovi pod Pustým hradom…
Čakal nás ešte 1 km mierny zbeh po asfalte k rázcestníku pod Pustým hradom a už „len“ výbeh hore k medveďovi, keď sa vám zdá aj 600 m nekonečných. Nie, to ešte nebol cieľ. Ale na posledných dvoch km do cieľa stačilo využiť gravitáciu, prekľučkovať okolo turistov a užiť si zbeh po štrkovej ceste na Haputku. Kolená už dávali o sebe vedieť, že „moja nepreháňaj to s nami“. Do cieľa ostávalo už len posledných 400 m. Na odbočke do malého kopčeka som skontrolovala situáciu za sebou. A koho som to nezbadala ? Medveďa. Nie ozajstného, ale Jožka, nepatril síce medzi tých mladíkov, ale čo dokázal v záverečnej rovinke urobiť so silami, to bolo neuveriteľnéé. A mne neostávalo nič iné, len s Jožkom Medveďom za chrbtom šprintovať do cieľa za obrovského povzbudzovania našich fanúšikov. Možno to bola náhoda, možno tradičné gentlemanstvo, prípadne som vpálila do cieľa so správnou nohou (s čipom), ale ocitla som sa vo výsledkovej listine tesne pred ním o 14 stotín.
A potom pre Detvu a čerstvý bežecký klub ŠK DETVA V POHYBE nastala hviezdna chvíľa. Ocenené boli naše výkony a víťazné stupienky nám neušli:
Krátka trať 10 km :
2. Nikola Sibylová 0:56:20 v kat. do 40
1. Miriam Václavíková 0:59:09 v kat. 40+
7. Jozef Smutný 1:04:44 v kat. 40+
4. Eva Rybárová 1:05:28 v kat. do 40
Dlhá trať 24 km:
6. Radek Doktor 2:16:56 v kat. 50+
2. Janka Kucejová 2:23:07 v kat. 40+
2. Janka Jarošová 2:27:46 v kat. do 40
4. Miriam Moravíková 2:31:56 v kat. 40+
Rekordy na trati:
24 km
1. Ivetka Furáková 1:57:50
1. Miroslav Hraško 1:46:28
10 km
1.Miroslava Liptáková 0:54:47
1.Matej Schieber 0:46:32
A na záver….
GRATULUJEME VŠETKÝM BEŽCOM K SKVELÝM VÝKONOM ! Organizátorom sa v rastúcej ponuke rôznych bežeckých pretekov podaril husársky kúsok v podobe nádhernej trate a skvelej organizácie. Atmosféra po dobehnutí v cieli bola skvelá, užili sme si to a čo je dôležité, každý bežec v cieli zožal povzbudzujúci aplauz. O to sa postaral aj moderátor podujatia. Grgalicu si isto zapíšeme do bežeckého kalendára v roku 2020 ! Latka bola položená veľmi vysoko ! 👍