Opäť s NÁHODOU na trati OTKD 2019
Tento rok zase dve devuchy spod Poľany (Renka a Mirka alias Monty) podporili tím NÁHODA spod Zobora, plný skvelých behuchtivých žien. Náhodný výsledok losovania ich posadil spolu do auta č. 1. A vydali sa na trať naprieč celému Slovensku. Na trati sa náhodou stretávali ešte s Vladkom M., ďalším detvancom, ktorý sa infiltroval do tímu DROMOS.
OTKD na rozdiel od iných bežeckých pretekov si vyžaduje oveľa väčšiu prípravu nielen organizátorov ale aj celého bežeckého tímu. Obrovskou výhodou sú sponzori, ktorí to bežcom môžu uľahčiť po finančnej stránke (nevyhnutné náklady: štartovné, ubytovanie, autá, palivo, strava, spoločné dresy). Bežci tiež venujú svoj čas príprave na tento zlatý klinec bežeckých pretekov. Určite nestačí pár tréningov posledný mesiac. Odbehnúť 3 rýchle desiatky v priebehu 8-10 hodín, bez dostatočného oddychu a spánku sa podpíše na jednotlivých výkonoch. A pri slabšej kondícii si to odnesie vaše zdravie (kĺby, úpony, svaly). Zároveň počas preteku je oveľa väčší tlak na výkon, lebo už nebežíte len tak samy pre seba. Je tu aj zodpovednosť nepokaziť to ostatným. Základom však zostáva preteky si UŽIŤ a ZAŽIŤ nezabudnuteľné chvíle na našom očarujúcom Slovensku.
PRÍPRAVA
Dôkladná. Rozdelenie úsekov podľa výkonnosti jednotlivých bežkýň je základným pilierom stratégie. Jednotlivé úseky sa delia podľa vzdialenosti od 7 do 12 km a podľa prevýšenia o -500m do +530m. Zbaliť nevyhnutné veci (to bude opísané neskôr v bežeckých inštrukciách), stravu a hor sa v piatok pred pretekmi smer Jasná. Večer si užiť v skvelej spoločnosti „na beh nedočkavých neviest“. My sme prespávali na Donovaloch, výdatnú večeru sme si dopriali v Donovalskom pivovare. Ráno o 6.30 sme vyrážali na miesto štartu pre Grandhotelom Jasná.
ŠTART OTKD – Demänovská dolina
Ráno na štarte rýchla výmena informácií o jednotlivých úsekoch zo skúseností bežkýň na úsekoch z minulých rokov. Rozlúčka so šesticou dievčeniec v 2. aute, s ktorými sa stretneme až v Liptovskej Osade. Už zostáva, len tam čo najrýchlejšie zabehnúť. Pred našim štartom o 8:20 ešte dôkladná a zdôrazňujem ešte raz dôkladná rozcvička pre prvým úsekom bežkyne č. 1. Minulý rok som si tento úsek do Pavčinej Lehoty užila. A napriek zbehu, alebo práve kvôli súvislému tvrdému asfaltovému zbehu 9 km je tento úsek neskutočne náročný na odolnosť kĺbov a šliach. Ak nemáte dobrú rozcvičku a zahriatie za sebou, koledujete si o zdravotné problémy na neskorších úsekoch. Keďže som pokračovala v štafete z Pavčinej Lehoty, rozcvičku sme si s Katkou urobili spoločnú.
2. úsek Pavčina Lehota – Ľubeľa
Blížila sa 9. hodina. Na odovzdávke v PAVČINOVEJ LEHOTE hmla ako mlieko, ale príjemne chladno – ideálne podmienky na beh. Záver prvého úseku je náročný pre telo i hlavu, keď sa zmení sklon terénu zo zbehu do stúpania. A nohy zrazu stvrdnú a odmietajú urobiť ďalší krok. Tu pomôže len sila vôle a skvelé spolubežkyne, ktoré povzbudzujú na posledných 300 m. Katka na odovzdávke elegantným spôsobom sa mi zložila k nohám a tesne pred dopadom stihla odovzdať čip. Potom sa už odovzdala do šikovných rúk našej Renky.
Potom nastala moja dlho-očakávaná chvíľa. Po miernom stúpaní a prudších zbehoch, aby sa kľukatá cestička opäť zvrtla smerom hore som si na trati užívala aj prítomnosť iných bežcov. To Vám je hneď veselšie. Po chvíli som sa dostala z hmly na slniečko, našťastie ráno ešte nebolo horúco a smrekový les držal svoju klímu.
Toto bol jediný môj úsek, kde nebol čistý asfalt, ale aj lesná štrková cesta. Po rozplynutí hmly som sa mohla kochať výhľadom na hrebeň Nízkych Tatier (na radosť mojich spolubežkýň som sa nezdržovala fotením tejto nádhery). Potom už rýchlo prebehnúť okolo Laziska, cez chatovú oblasť, a zbeh dole do Dúbravy. Na konci dediny nás čakal ešte zákerný stupáčik, ale to sa už blížila ľúbezná ĽUBEĽA. Ako vždy som sa mohla spoľahnúť na Renku, ktorej sila myšlienky Vám vleje ešte toooľko energie do záverečného špurtu. Nezaháľať a rýchlo odovzdať čip Janke B., ktorá vystrelila smerom do ĽUPČIANSKEJ DOLINY.
AŽ PO VYŠNÉ REVÚCE… alebo AŽ PO STRÁŽE
Potom sa vystriedali šikovné stíhačky Lydka smerom len hore (+viac ako 500m prevýšenie) na Železnô, Mirka kapitánka smerom len dole do Liptovskej Osady (ťažký zbeh podobne ako 1. úsek) a na záver Renka zvlnenou trasou do Vyšných Revúc na veľkú odovzdávku štafety. Aby sme to uľačili 2. autu, v LIPTOVSKEJ OSADE sme zobrali naše slniečko Veroničku a zaviezli ju na jej štart do Vyšných Revúc. Jej parťáčky už smerovali na Donovaly a odtiaľ na Malý ŠTUREC k odovzdávke. Po splnení našej misie, rýchly obed v Banskej Bystrici a šup na tajné miesto vo Zvolene (pod lesík), vytiahnúť spacáky a využiť čas na oddych, kým stihnú dobehnúť stíhačky z 2. auta na odovzdávku na Stráže pri Zvolene.
OD SALAŠU STRÁŽE AŽ PO BREHY
Katka ako bežkyňa č. 1 ešte stihla dobehnúť do HRONSKEJ DÚBRAVY bez čelovky a blikačiek. Ja som už vysvietená ako vianočný stromček vypálila po starej ceste do ŽIARU NAD HRONOM. Najdlhší úsek bežcov č. 2 meria 11.8 km. Stará cesta do Žiaru nad Hronom popri rieke cez malebné dedinky Jalná, Trnavá Hora, Pitelová, Šášov. Pri západe slnka a po rozsvietení čelovky nastalo božie dopustenie v počte rojov mušiek, ktoré bránili telom svoje územie pred bežcami OTKD. Potom prebehnúť popod diaľnicu k reštaurácii Valašský šenk, tu ma zachránili parťáci jedného mužského tímu, keď som neohrdla ponúknutú vodu. A hneď som im odpustila, že ma ich bežec s prstom v nose predbehol. Naši policajti potom odstavili jazdné pruhy na križovatke pod diaľnicou, aby sme my svietiace svätojánske mušky mohli bezpečne prebehnúť cez cestu smer ŽIAR NAD HRONOM. To som už tušila, že ma čakajú posledné km môjho 2. úseku. Ale beda, v poslednej tichej uličke po odbočke pred futbalovým štadiónom sa ťažko, ale naozaj ťažko dýchalo. Nie kvôli výkonu ale kvôli „odoru“ kanalizácie. Takmer na konci nekonečnej ulice ma opäť vítala naša Renka a už ma pripravovala na „cieľovú rovinku“ pod Tescom so schodami na záver. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a ja som stopla hodinky v čase pod hodinu!!
Ešte pred tým rýchlo odovzdať štafetu Janke B. bežkyni č. 3, ktorá vyrazila do HLINÍKA NAD HRONOM. A svoj úsek si užila naplno, hlavne v dedinke Lovča, kde obyvatelia vítali a neskutočne povzbudzovali všetkých bežcov. Potom naše stíhačky neuveriteľne rýchlo prebehli cez ŽARNOVICU – VOZNICU až po BREHY, kde sme čakali našu Renku na veľkej odovzdávke. Štafeta poputovala Veronike a dievčatá z 2. auta pokračovali v nočnej šichte až do KOMJATÍC na južnom Slovensku.
KOMJATICE – VEĽKÁ ODOVZDÁVKA
Nás čakal rýchly presun do KOMJATÍC na veľkú odovzdávku pred poslednými 3. úsekmi. Cestou nás plynulá nočná jazda našej skvelej Peti všetky uspala ako batoľatá. Zobudili sme sa až v Komjaticiach, ale problém bol nájsť ZŠ. A to sme ešte netušili, že budeme blúdiť aj na miesto odovzdávky. Áno, v propozíciách boli aj GPS súradnice, len kto by nahadzoval čísla do navigácie. Na ihrisku ZŠ sme úplne v tichosti zaparkovali a mali na výber si skloniť hlavu buď v telocvični školy alebo na ihrisku pod šírym nebom. Teplá noc, koncert svrčkov, občas chrapot unavených bežcov, to všetko patrilo k romantickej noci OTKD 2019. Očakávali sme príchod 2. auta po 4. hodine nad ránom. Keď nám cinkla sms, že už je na trati predposledná bežkyňa z 2. auta, s Katkou (bežkyňou č.1) sme sa pobrali rýchlo do sprchy a na kávu. Ponuka v bufete školy bola široká. Ale žalúdok už stiahnutý, netrúfli sme si ho zaťažiť pred behom. Rýchlo ešte zobudiť zvyšok posádky a šup sa presunúť na odovzdávku. Len sme netušili, že tam na základe inštrukcií usporiadateľa netrafíme (možno schválne). A keď sme tam dostali, bola zápcha. Katka v strese vyskočila z auta a namiesto rozcvičky sa rovno rozbehla na odovzdávku, kde už dve minúty stepovala Majka, posledná bežkyňa z 2. auta.
POSLEDNÉ ÚSEKY OD KOMJATÍC PO POTÔNSKE LÚKY
Tretie úseky už nie sú o prevýšení ako na strednom Slovensku. Čakajú vás asfaltové cesty, všade rovina a kukurica… napravo i naľavo, občas už pokosená. Ja som striedala našu Katku v RASTISLAVICIACH. Už po východe slnka, oblačno, žiadna horúčava okolo 6.00 ráno. Vyrazila som naľahko, bez čelovky a na trati bežecký sparing partner, s ktorým sme sa dokázali ťahať prvé kilometre v tempe 4:40. Dievčatá ma počkali na 5. km v polovici trate s vodou a už len dobehnúť zostávajúci úsek do SELÍC. Na 8. km som neodolala ponúknutej vode od českého tímu môjho bežeckého sparinga, od ktorého som už mala slušný náskok cca 100m. A to bola zásadná chyba. Nebolo mi dopriate. Po chvíli sa môj beh zmenil na jeleniu ruju a žalúdok ponúknutú vodu neprijal. Musela som vyzerať fakt zle, keď sa zastavovali pri mne autá, či nepotrebujem pomoc. Očkom som stíhala ešte pozorovať môjho stíhača, reku dám mu šancu, nech ma predbehne, veď je chlap. Ale potom prišlo zrazu precitnutie s úľavou a nôžky dostali zelenú na posledných 1500m do cieľa. Bežecký stíhač ma aj napriek ponúknutej šanci nepredbehol. Až v cieli sme sa smiali, čo mi to ponúkli na trati, aby ma odstavili z behu.
ČIERNA VODA – UŽ LEN 60 KM DO BRATISLAVY
Posledné kilometre na jednotlivých tretích a posledných úsekoch nášho tímu ubiehali rýchlo, bežkyňa č. 3 Janka B. končila v ŠALI na hrádzi, naše oravské želiezko v ohni Lydka uháňala ako o dušu do HORNÝCH SALÍB, tam už nedočkavo čakala na svoju chvíľu naša kapitánka Mirka, ktorá prišla o tanečnú zábavu na odovzdávke v ČIERNEJ VODE. Tam sme roztancovali našu Renku, ktorá potrebovala chytiť druhý dych po žalúdočných ťažkostiach po jej druhom úseku. A ona za odmenu dobehla s prstom v nose do POTÔNSKYCH LÚK za neuveriteľných 35 minút (7,4 km) skôr ako naše auto !
Tam sme odovzdávali štafetu druhej polovici tímu NÁHODA. Naše šikovnice však čakali extrémne ťažké podmienky v podobe vysokých teplôt na trati. Podľa predbežných výsledkov sa náskok našich súperiek zvýšil na viac ako hodinu a nemalo už význam bojovať ako o život. Napriek tomu v ťažkých podmienkach dievčatá odovzdali svoje maximum.
Kým sa naše náhoďáčky potili na hrádzi zo ŠAMORÍNA smerom do Bratislavy, my sme hladné, unavené ale šťastné skončili v Jelke na Malom Dunaji. Kľud, halászlé, osvieženie v Dunaji a krátky spánok v tieni pred cestou do Bratislavy nás postavil na nohy. A neboli sme jediný tím, ktorý našiel toto očarujúce miesto na našom krásnom Slovensku ! Škoda, že sme si tu nemohli dlhšie poleňošiť, ale naše dievčatá sa nezadržateľne blížili do cieľa. A to sme si po odbehnutí 345 km cez naše malebné slovenské zákutia nemohli nechať ujsť.
Rola finisherky tento rok pripadla našej Majke, s ktorou sme si záverečné metre vychutnali ! A potom konečne všetky spolu. Radosť a úľava, že sme to dokázali. Dobehli sme všetky bez zranenia, zažili sme nádherné chvíle na trati, poznávačku nášho rozprávkového Slovenska. Svalovku sme mali nie na nohách, ale na bruchu od smiechu. Vypäté chvíle sme zvládali s úsmevom a nadhľadom (to sú už tie skúsenosti). Vďaka našim vodičkám sme sa bezpečne presúvali počas našich bežeckých prestávok. Po tejto skúsenosti, už môžu sadnúť aj do kamióna. Náš výsledný čas 31:21:40 nám zabezpečil 4. miesto. A týmto vzdávam hold víťazným tímom 1. SHEruns, 2. Active Life Košice Women, 3. IT Girls k ich skvelému výkonu, keď dokázali pokoriť celú trať pod 30 hodín.
ZÁVER
A kto sa dostal s čítaním až sem, tomu gratulujem ! Napriek dĺžke článku, opísané sú len úseky, na ktorých som bola priamou účastníčkou bojov sama so sebou. Verím, že o rok pomôžu tieto skúsenosti ďalším. A ostatní možno pri čítaní zažijú aspoň zlomok atmosféry a nadšenia, ktoré OTKD v sebe má.
PS.1 ČEREŠNIČKA NA TORTE
Po prežitej eufórii je potrebné prepraviť „MATKY ROKA“ domov ku zvyšku svojich rodín. My detvianky sme hľadali všetky možnosti od „bla bla car“ , ŽSR, SAD… ale nič vhodné sme nenašli. A potom zaúradovala „vyššia moc“ alebo žeby NÁHODA ? Vedľa nás zaparkoval sympatický Ľuboš s autom EČV ZV ! Vodič, ktorý si užil OTKD ž 6x s tímom NAVOŇANÉ ZDOCHLINY. Takúto príležitosť sme si nemohli nechať ujsť a so zbytkami šarmu, ktorý nám ostal po ťažkom výkone sme sa pokúsili vybaviť si dve miestečka medzi zdochlinami. Veď hádam zapadneme. Nezapadli sme. Nemali sme ku komu. Ľuboš sa vracal do Zvolena sám. Náš šarm a prosebný pohľad kocúra zo Shreka zabral ! A keby len to. Ešte nás cestou aj nachoval skvelými palacinkami, ktoré robila jeho šikovná polovička pre bežcov v tíme. Úžasný augustový víkend za nami…. Ďakujeme osudu, za chvíle, ktoré sme prežili a skvelých ľudí, ktorých sme spoznali !
PS2. NAŠE VÝSLEDKY
A ešte výkony detvancov v tímoch NÁHODA a DROMOS (nech to máme v richtigu, pekne pokope)😎:
Mirka (bežec č. 2) si odbehla úseky:
2. Pavčina Lehota – Ľubeľa 10,4 km (prevýšenie + 120m /-230m) za 51:22
14. Hronská Dúbrava – Žiar nad Hronom 11,8 km (prevýšenie +150m/-150m) za 59:07
26. Rastislavice – Selice 10,4 km (prevýšenie +10m / -20m) za 51:51
Renka (bežec č. 6) podala najlepší výkon zo všetkých ženských družstiev na úsekoch:
6. Liptovská Osada – Vyšná Revúca 9,8 km (prevýšenie +230m / -110m) za 47:55
18. Voznica – Brehy 8,6 km (prevýšenie +100m / -120m) za 38:43
29. Čierna Voda – Potônske Lúky 7,4 km (prevýšenie +20m / -20m) za 35:22
Vladko M. (bežec č. 5) v tíme DROMOS, si užil naplno tieto úseky:
5. Železnô – Liptovská Osada 11km (prevýšenie +30m / -530m) za 45:19
17. Žarnovica – Voznica 7,2 km (prevýšenie +140m / -150m) za 33:13
29. Horné Saliby – Čierna Voda 10,7 km (prevýšenie +20m / -20m) za 54:58