BEH SÚĽOVSKÝMI SKALAMI – SILNÉ LÁKADLO PRE BEŽCOV
Kto už raz ochutná, nevie odolať. Kto už raz počuje alebo prečíta, chce to vyskúšať na vlastnej koži. Bežci si môžu vybrať Beh Súľovskými skalami podľa svojej kondície, obtiažnosti:
- Top hrebeňovka v celej kráse 17 km ( s prevýšením viac ako 850 m)
- Okruh 10,5 km (s prevýšením viac ako 500 m )
- Malý okruh 6,7 km (s prevýšením viac ako 200m)
Na 5. ročníku bežci z Podpoľania mali zastúpenie na kráľovskej trati 17 km aj na malom okruhu 6,7 km. Počasie vybavené, trať na mnohých miestach blatistá a hrebeňovka technicky náročná. Štart najdlhšej trasy začínal o 10.00. To už októbrové slniečko dokázalo dostatočne vyhriať dolinu a stačilo bežať v krátkom tričku a kraťasoch ako v lete. Rekordný počet bežcov (viac ako 1000) bolo na každej trati poznať. Tento rok však bolo menej turistov na trati. A tí, ktorých sme stretli, nás, bežeckých maniakov úžasne povzbudzovali.
NA ZAČIATKU …
Už počas rozcvičky sme s Jankou pri rozkluse zažili neuveriteľné. Oproti idúca partička mladých organizátorov nás oslovila: „Aha, sedemnástky !“ Wau, vyše 30 rokov sa mi nedostalo do uší takéto oslovenie. Skoro sa mi podlomili kolená. Nezmohli sme sa ani na slovo ! Čo už, že nás len identifikovali ako pretekárky na 17 km trati. (Aj tak lepší titul ako „desiatky“ alebo „šestky“ )😂
Po odštartovaní bežcov hneď preverí výživná lúka za dedinou, ale vybehnuteľná. Tu nastáva skúška vhodnej zvolenej obuvi v blatistom teréne. Neviem, ako sa bežalo tým prvým, ale tí, čo boli v strednej a záverečnej časti bežeckého pelotónu, majú relatívne už udupaný blatistý chodník. S nastúpanou výškou však blato ustupuje.
NA HREBENI…
Na 5. km nás čaká prvá občerstvovacia stanica v sedle Patúch (621 m.n.m.). Potom nastáva najnáročnejšia časť pretekov – čistá stena hore na hrebeň Kohýľna. Očarujúce výhľady vám vyrážajú dych. Ak si však myslíte, že už máte vyhraté, ste na omyle. Táto hrebeňovka ako skutočný hrebeň sa skladá len zo strmých výbehov (výšlapov) alebo prudkých zbehov – nič medzi tým, presne ako hrebeň. Ak majú bežci slabšiu obuv, ktorá ich pri zbehu nepodrží, tak majú trápenie. Ja som prevetrala nové HOKA ONE Speedgoat 3, a tie držali, ako sa patrí. Hrebeňovka vás vedie po úzkom chodníku, ktorý vyžaduje veľa sústredenia. Niektoré technicky náročné zbehy nás, amatérskych bežcov, donútili používať aj ruky a rôzne kamzíčie skoky, preskoky ako v správnom trialovom behu. Ak niekto čakal, že si po hrebeni užije rovinku, tak musel byť sklamaný. Naše prevodovky (kolená, členky) nestíhali prehadzovať rýchlosť, hore kopcom nevládali ani na jednotke a dole sa brzdilo ostošesť v rámci záchrany života. Takáto náročná trať veru nejednému bežcovi spôsobovala kŕče a kyslíkový deficit.
V DRUHEJ POLOVICI…
Na 10. km nás čakala skvelá partia na 2. občerstvovacej stanici. Tu sa pripájajú bežci z 10 km trasy. A ako sa patrí na správnych hostiteľov, ponuka je široká, okrem vody, iontov nechýbala ani slivovička 🙂 Do cieľa ešte 7 km a stále ešte neboli zdolané všetky výstupy a zostupy. Čaká nás zbeh do Sedla Roháč Čiakov (718 m.n.m.) ešte sa vyštverať popod najvyšší vrchol Súľovských skál Brada (816 m.n.m.). Posledné občerstvenie nás čakalo na 13. km. A opäť každému podľa jeho gusta, chuti alebo čo dokáže bežecký žalúdok v sebe udržať (banány, čokolády, paradajky, slaninka).
FINISH…
Záver patril zbehu, kolená a členky bežcov dostali zabrať. Oplatilo sa ešte stále venovať maximálnu pozornosť trati, malé zaváhanie mohlo spôsobiť okamžitý pád. Naši bežci (Janka aj Patrik) si tentokrát prešli bežeckým krstom, pádom i kŕčami. Našťastie, napriek takýmto prekážkam dokázali dobehnúť do cieľa,
A naša bežecká rodinka Vagnerovcov spod Melichovej skaly si úspešne dokázala odbehnúť 6,7 km trasu popod hrebeň lesnou cestou. Ocino sa snažil dobehnúť maminu. V tej mase štartujúcich bežcov sa mu stratila a až v cieli zistil, že ešte nedobehla. A tak prišiel k peknému PB (osobnému času). Deťúrence sa tiež nedali zahanbiť na svojom úplne prvom preteku. A mohli mať časy ešte lepšie, len im nedalo nechať maminu samu na trati.
A potom v cieli nechýbalo nadšenie a zaslúžené emócie z osobného viťazstva za pokorenie tejto nádhernej rozprávkovej trasy. Padli nové osobné rekordy ! A nováčikovia na trase si vychutnali svoju premiéru. A ešte nás potešil aj Eliud Kipchoge s prekonaním hranice maratónu 1:59:40. Organizátorom patrí veľká poklona. Tento beh sa aj ich zásluhou stáva stálicou v našom bežeckom kalendári. A napriek vzdialenosti od nášho chotára, oplatí sa sem na jeseň 2020 opäť zavítať. V našom okolí takto technicky náročné preteky nemáme.