Stojí vysoká divá Poľana… alebo
Rolničky, rolničky, ktože vám dal hlas?
Ani neviem kde začať…. „BEARFOOT POĽANA“ preteky pre bežeckých šarvancov. Stretnutie s opachami nezvratných skál, s horami zázračnej stíny, s pažiťou a kvetnými dolinami hrdej Poľany… Vtedy ešte netušil Andrej Sládkovič, že túto prírodnú poéziu budeme preživať na vlastnej koži, keď sa budeme naháňať dole – hore – dole – hore úbočiami Poľany.
NA ZAČIATKU…
Toľko národa, čo sa vyteperilo autami na našu Poľanu po rozbitej ceste (to už bol prvý adrenalín). Štartovné vypredané do posledného voľného miestečka. Bearfoot Poľana už má svoj cveng v terminovke Slovak Skyrunnig Association. Organizačne zvládnuté preteky na vysokej úrovni ! A myslím, že svoju účasť nikto neľutoval. Viacerí pretekári už vedeli do čoho idú, napriek tomu na pokorenie Poľany si siahli viacerí na dno svojich fyzických aj psychických síl.
ČO SME POKORILI…
Vyše 21 km trať s prevýšením + 1200 m bola rovnomerne rozdelená na 4 časti:
- Štart od Hotela Poľana o 10.00 poslal bežcov na vrchol zjazdovky na Prednú Poľanu. Výživné zahriatie svalov a achiloviek. Odtiaľ už sme si vychutnávali zbeh po žltej značke (súvislých 5 km ) na Bystré vrátka k prvej občerstvovačke. Tu dostali záber kolená, členky. Niektorí sa nevyhli ani pádom. Bežci pomáhali v rámci fair play aj jednej bežkyní s poraneným kolenom a zniesli ju až dole k ceste.
- Od Bystrých vrátok sme pokračovali po asfaltke popri farme na pstruhy k závore. Potom nás už čakalo súvislé stúpanie po zelenej turistickej značke cez vodopád Bystrô a jeho povestné rebríky. Po príjemnom chladnom lesíku nám ostalo pokoriť veľmi, ale naozaj veľmi nepríjemnú Hukeľovú lúku. Tu nám slnko vyciciavalo posledné zvyšky energie pred ďalšou občerstvovačkou. Ešte vystúpať kúsok asfaltovej cesty k vleku a hor sa dolnou zjazdovkou smerom k hotelu. To už každý tušil, že ťažšiu polovicu máme za sebou.
- Štafetári sa vymenili. A my ostatní po doplnení energie sme pokračovali po červenej turistickej značke súvislým zbehom na Kaľamárku. Tu Poľana preverila všetky kĺby a šľachy, zahrala si s našími slabými miestami v kondícii. Každú malú nepozornosť unaveného bežca bola pripravená potrestať pádom. Pod obrovskými skalami Kaľamárky sme ešte držali v strehu skalolezcov a už sme mali pred sebou posledné občerstvenie pred záverečným stúpaním na Poľanu.
- Veľmi oceňujem organizátorov BEARFOOT POĽANA (Vila a Maja) zato, že nás potiahli hore lesom v chládku a nie po otvorenej lúke. Ešte prebehnúť miernu rovinku k „jame“, kde sa zvykne chodiť napájať zver. Preskákať pár kamienkov a ďalej radšej skloniť hlavu a pozerať len pod nohy! Pohľad hore, kam sa musíte vyšplhať by siahol po vašich psychických silách. Otvorená lúka s opäť páliacim Oscarom v chrbte nás, amatérov, prinútila len ku chôdzi. Ťažko bolo odlepiť nohy od zeme a prinútiť sa k „behu“. Našťastie to boli už len posledné 2 km k cieľu. Dostali sme sa k modrej turistickej značke, ktorá vedie od Melichovej skaly cez Vrch Detva na Poľanu. A tam už boli úseky, kde sa dalo v lese schladiť a sklon dovolil aj pobehnúť.
CIEĽ
Záver po asfaltovej „cieľovej rovinke“ bol už za odmenu. Vydolovali ste posledné zvyšky síl a za mohutného aplauzu a povzbudzovania nás vítal Romanko Halaj (z BB MARATHON teamu) do cieľa. Nielen víťazom sa tlieskalo (ako vždy na podujatiach s podporou BB MARATHON) ! Všetci, čo prekonali cieľovú čiaru si zaslúžili ovácie. K tomu nádherná medaila od úžasných dievčatiek v krojoch – to už bola čerešnička na torte.
VÝSLEDKY
Potom nás čakalo vyhlásenie víťazov. Tento rok pokorili Poľanu Sparťania. Pokorený traťový rekord od Richarda Hyneka z ČR (3. miesto MS SPARTAN 2018 v USA) v čase 1:44:38 bude asi ešte dlho odolávať. Z nežných polovičiek sa z viťazstva tešila naša najlepšia „spartanka“ Eszter Hortobágyiová (1. miesto na Majstrovstvách Európy v OCR vo FR 2018) s časom 2:03:49. Úžasný pocit pre amatéra zažiť, vidieť a mať možnosť zagratulovať takýmto špičkovým športovcom. Organizátori môžu byť hrdí, že chýr o našej Poľane sa šíri ďaleko a takéto hviezdy športového neba k nám zavítajú. Dúfam, že sa naša sopka z toho neprebudí !
NA ZÁVER…
Povinnou výbavou každého pretekára bola rolnička (spiežovec). Jej zvuk sa vďaka bežcom rozliehal po celej dĺžke trati. Ale to nebolo nič proti povzbudzovaniu horského záchranára Janka Stehlíka a jeho zvoncu. Toho bolo počuť na všetkých trasách. Z Kaľamárky doliehal jeho hlas až na lúku pod Vrchom Detva 😂. V ten deň museli byť v pohotovosti všetky obce na Podpoľaní, kam sa isto utiekli skryť všetky medvede pred naším profesionálnym plašičom medveďov.
A ako sme dopadli my amatérski pretekári? Poľana pokorená, zdolaná. Vyhli sa nám pády, zranenia. Teplo si vybralo svoju daň na našich výkonoch. Poniektorí sa museli popasovať s krízou, frustráciou, svalovými kŕčmi. Aj tak im patrí obrovský obdiv, že sa nevzdali a dobehli do cieľa. Pred rokom sme mali časy o niečo lepšie, bolo však o viac ako 10 °C menej. Ale vykašlime sa na výhovorky ! O rok bude možnosť zlepšiť čísla na výslednom čase. A keďže Poľanu máme pod nosom, určite sa na ňu nebudeme zďaleka pozerať…
OBROVSKÉ ĎAKUJEM ORGANIZÁTOROM A CELÉMU TÍMU. A S OSTATNÝMI PRETEKÁRMI DOVIDENIA O ROK NA ŠTARTE !
Celkové výsledky tu.
