Úspešný ročník BB Maratónu za nami. Výsledky sú už zverejnené. Víťazi sú oslavovaní… Ja, ako vždy sa budem venovať tým bežným bežcom, amatérom (prevažne spod Poľany, už nás je ako Hujerovcov :), ktorí si to užívajú na trati, siahajú na dno svojich síl, prekonávajú samých seba… a v podstate sú aj víťazi, síce nie vždy uznaní, ale už si nás začínajú všímať aj sponzori !!
Ja som krepčila nôžkami po banskobystrických uliciach už 7x. S behom som začala už o rok skôr ako bol prvý ročník (2012), no nenašla som ešte odvahu postaviť sa na štart (opatrný pretekár amatér 🙂 Odvtedy sa tvár bystrického maratónu zmenila niekoľko krát. Ale šikovní organizátori so skvelým moderátorom Adamom zostávajú ako stálice.
Termín sa presunul zo septembra na jún, doobeda sa vymenilo za večer a dva okruhy na maratón sa strojnásobili na 6 okruhov. Bola to odvaha, frfľošov bolo neúrekom medzi nami bežcami. Každý má však právo voľby, nepáčí sa ti ? Nemusíš …. Našťastie, žiadna katastrofa „PRETEKY BEZ PRETEKÁROV „sa nekonala…😀 Skôr naopak, tento rok padol opäť účastnícky rekord (vyše 2000 účastníkov).
Jeden okruh má cca 7 km, na polmaratón stačí odkrútiť 3 okruhy, ale na celý maratón až 6. Všetko je však v hlave a v nastavení. Síce krúžite ako kométy po obežnej dráhe, ale nie ste v tom samy ! A to je, podľa môjho názoru ďalšia výhoda tohto maratónu, neustále ste v centre diania medzi polmaratónistami, štefatármi, ktorí vybehli na trať až o 20.00 t.z. hodinu a pol po štarte maratónistov.
Pred štartom sa nám povenovala s dynamickým strečingom Nikol a našťastie sa žiadne zranenia u nikoho neprejavili. Je super mať v tíme cvičiteľku jógy.
POLMARATÓN
Mňa čakala klasika polmaratón. A tento rok bola veru tlačenka na trase zo štadióna až na kruháč, aspoň som neprepálila začiatok. Očakávania na výsledok som nemala žiadne, dva týždne po Krížnej a vytknutí členka som bola rada, že sa mi vôbec dá behať a členok už poslúcha. V 26º C sa nedajú lámať PB (Personal Best), tak môj cieľ bol na “pohodu” a ak bude pod dve hodiny, budem spokojná. Prvé kolo mi robila spoločnosť kamoška z Divína naša Mirka a malo to svoje čaro 🙂 Keďže som bežala so zapadajúcim slnkom, poučená z minulého roku som okuliare nemala a moja ostrozrakosť prudko klesala so svetelnými podmienkami na trati. Po celej trati bolo plno fanúšikov, ktorí Vás bičovali k lepším výkonom a my dve Mirky sme si to užívali navzájom, keď kričali naše meno „Mirka“, a ja slepá som netušila, ktorej z nás to patrí… ale dobre to padlo…
Pri Hrone za Huštákom nesklamala bystrická klasika “OBČERSTVOVAČKA s orosenou načapovanou chladenou 10” a čuduj sa svete, žiadne rady… Napriek lákaniu “plážového inžiniera” s nezameniteľným chrapľákom… Prvý okruh prebehol príliš rýchlo na môj vkus, ale keď to nejako išlo samo… Prvú občerstvovačku som využila až pred radvanským kopcom (jediným na trati), ale čože je to za kopec v porovnaní s Japeňom na Krížnej 🙂 Len keď ho už vybiehate tretí krát a maratónisti nedajbože 6x, svaly na nožičkách tvrdnú a udržať tempo dá zabrať aj pľúcam…
V druhom kole na občerstvovačke, kedže neviem piť počas behu, musím zastať a pekne pomaly sa napiť / najesť, mi sparing partnerka Mirka ušla, ale stále bola nadohľad – tak som udržiavala svoje tempo a postupne som sa približovala, až kým som svojím “ostrým zrakom” nezistila, že bežím za úplne inou bežkyňou Maťou zo Zvolena (to je hrozné, človek pomaly bude poznať všetkých bežcov na trati 🙂 Tak som si pomyslela, že Mirka zapla vyššie obrátky a už je v nedohľadne… A Mirka s kŕčami bola donútená spomaliť, napriek tomu sa jej podarilo dobehnúť do cieľa ešte v skvelom čase 8 min pod 2 hodiny 🙂
EŠTE STÁLE NA TRATI
Tretie a posledné kolo sa mi bežalo relatívne ľahšie, na občerstvovačkách už som dopĺňala okrem iontov aj kolu, pomaranč. Bolo evidentne chladnejšie, prudko sa zotmelo a keď už bežíte v total zotrvačnosti, všetky svaly, pľúca, hlava sú nastavené na ten istý monotónny rytmus, zrazu na prechode pre chodcov skupina ľudí, do ktorej som takmer narazila. Fuu to bolo adrenalínu a kriku (našťastie ako distingovaná deva spod Poľany, nevybehli naše írečité výrazy). Chvíľu mi trvalo dostať sa opäť do toho monotónneho súzvuku v pohybe, ale prebratá z letargie som bola až do cieľa.
Apropo neviem, ako to stíhajú, ale Runningteam zo Zvolena a ich hudobná skupina RUNDÁL s bubnami v Radvani to bol iný doping pre bežcov. Kde to stihli nacvičiť, keď vkuse behajúúúú ? A potom nás amatérov, ktorí dobiehali do cieľa už potme čakala nádherná hra svetiel na cieľovej rovinke pred Štiavničkami a záverečný šprint na ovále štadióna za skandovania fanúšikov. A mne na hodinkách svietil čas 01:49:44. A to som bežala na parádu, keď príprava ani zďaleka nebola taká, ako hovoria bežecké plány (zabrzdili ma natiahnuté flexory, vyvrtnutý členok – ale fyzio janka ma dala na poriadok )
ŠTAFETA
Naše tri stíhačky z Detvy (Renka, Zuzka a Nikol) sa spojili v najrýchlejšej ženskej štafete, v bleskovej rýchlosti dokonca stíhali vnímať aj moju maličkosť a povzbudiť. Zuzke však nemeralo medzičasy, keďže si skryla kolík za tričko na chrbát. Nič to však nemení na ich celkovom úžasnom výsledku 15. miesto celkom (medzi chlapmi) a 1. miesto v ženskej kategórii, ktorá veľmi chýba. Popularita štafiet stúpa, veď sa ich tento rok postavilo na trať 181 trojíc !!! . Predsa len nie je to taká ťažká výzva ako maratón resp. polmaratón, kde už treba prípravu, 7 km sa dá odbehnúť aj s prstom v nose, od kondície však závisí výsledok 🙂 A napriek tomu, že sa ako prvá ženská štafeta zjavila v cieli bez povšimnutia (okrem nášho skvelého supportu Mirky V, ktorá nútene oddychuje s pätou ), tento „Troj – talent“ bol objavený aj prvými sponzormi Podpolianska zváračská škola z Detvy Podpolianska zváračská škola.
Na trati boli ešte dve naše štafetky (Milka so Zuzkou) a od Ružomberka Peťo, Ela so Zvolenčanom Rasťom a ďalší polmaratónci Jožko S a Miňo M. , ktorého na trati zdržali len občerstvovačky a na nich dozreté melóny 🙂 Ktovie aký by bol výsledok, keby na trati nebolo občerstvenie ? Miňo by sa asi ani neprihlásil…
Radeka, bežeckého sparinga a kolegu, som registrovala na jeho maratónskej trati a nezávidela. Držal sa zubami nechtami Janka Hazuchu (víťaza všetkých 6 top maratónov na svete vo svojej kategórii zo Zvolena), ale posledný radvanský kopček stratil náskok. Janko, asi pokropený živou vodou na občerstvovačke, zapol forsáž a už nespomalil… Radekovi sa podarilo dobehnúť v super čase pod 4 hodiny (za 3:50)!
ZÁVEREČNÁ BODKA…
A potom sme si to na tráve užívali so skvelou kapelou Modus Memory s Mariánom Greksom… V porovnaní s minulým ročnikom nám chýbal doping v cieli, nám pomalším sa neušli ani jablká, či banány na doplnenie cukrov. Urpín nealko bol super, ale mal problém s čapovaním kvôli elektrike…. Minulý rok bol stage spravený na tribúne a dobiehajúcich maratónistov sme vítali za veľkého aplauzu aj keď sa vyhlasovali výsledky… Teraz nám boli za chrbtom a ich výkon (naozaj heroický) si už nikto nevšímal. Našťastie sa im všetkým ušla medaila (aj tým po časovom limite 5 hodín). Ťažká bola, ťahala k zemi…. Ale čo nespravíš pre slávu !
A potom po polnoci už len cesta domov. Neviem, či sa mi zlepšil zrak, ale dievčatám vôbec nevadilo, že som nemala okuliare, tak bolo veselo 🙂 Prepravu a hlad sme zvládli vďaka CELPO – výrobca celozrnných chlebíčkov
Tak opäť o rok ! Ktovie, čo vymyslia naši bystričania a kam nás povedú …. Štadión čaká rekonštrukcia …. Verím, že Banská Bystrica sa už nevzdá šance a privíta bežcov opäť v rekordnom počte…
Celkové výsledky si nájdete tu: