Pohľad amatéra,
ktorý spája príjemné s užitočným …
Tento rok prilákala majestátna Krížna nielen bežcov na preteky Skyrun 22,5 km či Ultra skyrun 50 km ale aj turistov hádam z polovice Európy. A vraj, prečo bola nízka účasť na voľbách do europarlamentu?
Okrem super vybaveného počasia boli malé zmeny na trati oproti minulým rokom:
Časť po Krížnu
Štart a cieľ na Starých Horách (škola), nie v Tureckej. Napriek tomu podpora od Murgašovcov bol zabezpečený tipi topi ! Okrem vybavenia registrácie sa mi postarali ešte aj o syna Maxima.
Taktika na preteky bola vhodne zvolená. Výstup na Japeň (600 výš.m na 2,5 km) nám amatérom trval okolo 40 – 45 min. Potom krásny mäkkučký lesný chodník, ktorý som hneď pokrstila, keď som sa strepala rovno pod nohy Mirka Ivana (Runningteam Zvolen), Našťastie žiadne skaly, žiadne následky, len upozornenie pre hlavu a nohy, aby dávali lepší pozor.
Potom nás čakala najrýchlejšia časť pretekov, zbeh (viac technický) a rýchle kilometre až po Pánsku kolibu. Od nej stúpanie až po Hotel Kráľová studňa, kde nás čakala občerstvovačka – doplnenie energie pred stúpaním na jej majestát Krížnu, plnej turistov (občas zavadzajúcich, slepých, hluchých). Tu som v súvislých stúpaniach zvolila taktiku indiánskeho behu (50 krokov beh a 20 krokov chôdza na ukľudnenie tepov).
Samozrejme som sa stíhala kochať (t.z. fotiť) a dýchať omamnú vôňu medvedieho cesnaku vo vyšších polohách. Apropo organizátori strašili veľkým blatom. Možno tým, že som bola v pozadí a niektoré úseky som bežala neskôr ako tí prví, stihli už vyschnúť resp. blato bolo tak udupané, že nôžky držalo….
Časť z Krížnej
Z vrcholu Krížnej ( za 2:30) náročný zbeh až na Majerovu skalu (posledný náročný úsek), na ňu som sa snažila ušetriť sily. Tu som dokázala ešte 4 chlapov predbehnúť (väčšina kŕče) a jednému vypovedalo koleno, tomu som na občerstvovačke poslala hore horskú záchrannú službu. A v cieli som ho veru už nevidela.
Ale mne tiež ostražitosť na chvíľu poľavila, veď som sa už skoro 3 hodiny motala na trati a chybička v došľape mi podvrtla ľavý členok. Zahmlenie pred očami, akútna bolesť a zvukové prejavy odplašili zver isto na kilometre ďaleko. Nezastala som ani na sekundu, vedela som, že to musím rozbehať. Našťastie úpony sú pružné a silné a tento tlak vydržali, veď do cieľa ešte chýbalo cca 6 km náročného zbehu.
Na občerstvovačkách super partie, veselo a keď sme doplnili energetické zásoby, vybiehali sme odtiaľ nabudení a znovuzrodení…. Na posledných 4 km zbehu dolu do dediny Staré hory som už išla v zotrvačnosti, poranený členok držal, už som ho vôbec necítila a ešte som stihla vziať ďalšie 2 cenné mužské skalpy. Z námestia už potom hore ku škole stačilo vykráčať stenu asi 300m do neba. A nasledovala posledná rovinka do vytúženého cieľa súčasne s dvoma gentlemanmi… Nakoniec výsledný čas na tabuli 3:30. Z mojej strany obrovská radosť, po preťažení bedrových flexorov pred 3 týždňami, ktoré mi znemožňovali aj chôdzu, som ich vôbec necítila počas celých pretekov. Vďaka super fyzioterapeutke Janke a každodennému povinnému cvičeniu!
No a toto bola len 22,5 km trať s prevýšením +1400 výšk.m. Čo by asi písalo tých 8 žien, ktoré dnes zdolali 50 km trať +3300 výšk.m.
Juuj, už teraz sa teším na ďalší ročník. Organizátori vďaka !
